Sova obyčajná
Sova obyčajná (Strix aluco)
Rozšírenie vo svete a v Európe
Palearktický areál rozšírenia sa tiahne od Portugalska na západe až po Kóreu na východe. Hlavná oblasť rozšírenia leží v miernom pásme lesov a zasahuje na severe do boreálnych a na juhu do mediteránnych habitátov.
V Európe obýva celý kontinent, centrum rozšírenia sa nachádza v jej strede. Na severe Európy sa rozširuje ďalej severným smerom.
Hniezdna populácia v okolitých štátoch: Nemecko 50 000 - 150 000 párov, Rakúsko 3000 - 3500 párov, Česko 6000 - 9000 párov, Poľsko 65 000 - 75 000 párov, Maďarsko 2000 - 5000 párov Ukrajina 6000 - 7000 párov v roku 1988.
Poznávanie v prírode
Stredne veľký druh sovy, krídla má široké a okrúhle, hlavu veľkú a guľatú. Lieta priamo s rýchlymi údermi krídel, často dlho plachtí. Základné sfarbenie je premenlivé, od hrdzavo hnedej až po šedavo hnedú, na celom tele tmavo škvrnitá, jemne čiarkovaná a vlnkovaná. Závoj je jednofarebný. Oči má čierne. Perie na lopatkách je lemované bielymi bodkami. Chvost je jemne a nevýrazne prúžkovaný.
Prostredie
Obýva staršie lesy, najmä listnaté, žije však aj v zmiešaných alebo ihličnatých lesoch, v alejách s dutými stromami, v záhradách, v mestských parkoch a na cintorínoch.
Ťah
Stály, z menšej časti prelietavý vták na celom území svojho rozšírenia.
Rozmnožovanie
Na hniezdisku sa zdržuje po celý rok. Tok začína najčastejšie od polovice februára. Prejavuje sa hlasitým klopaním zobáka, tichým tlieskaním krídel a hlasnými hlasovými prejavmi. Raz vytvorené páry sú pravdepodobne trvalé.
Hniezdia prevažne v dutinách starých stromov, ale aj vo väčších búdkach, na povalách starých budov, vo výklenkoch stavieb, niekedy i v starých hniezdach dravcov, z núdze môže zahniezdiť aj na zemi, medzi koreňmi stromov.
Hniezdom je plytká jamka, sama hniezdo nestavia. Časový priebeh hniezdenia môže byť od februára do konca apríla, príp. začiatok mája. Hniezdi 1x do roka, pri zničení znášky môže byť znesená náhradná. Samica znáša v dvojdňových intervaloch 3 - 5 vajec, ktorých tvar je guľovitý, zriedka oválny. Vajcia sú biele. Na znáške sedí iba samica, väčšinou od znesenia prvého vajca. Samici prináša potravu samec, ktorú jej odovzdáva mimo hniezda, príp. i na hniezde.
Dĺžka sedenia na vajcich je 28 - 30 dní, mláďatá sa liahnu v dvojdňových intervaloch, tak ako prebiehala znáška.
Po vyliahnutí mláďat sedí samica na hniezde ešte 10 - 14 dní. Mláďatám potravu trhá a podáva. V prvých 11 dňoch života mláďat samica žerie trus ako aj vývržky mláďat. Doba hniezdnej starostlivosti je 27 - 35 dní. Po opustení hniezda sa mláďata ešte nejaký čas vracajú do hniezdnej dutiny, neskôr zostávajú ukryté v korunách stromov. Vzletné sú vo veku 50 dní. Pohlavne dospievajú vo veku jedneho roka.
Potrava
Loví predovšetkým v redších listnatých lesoch a v krajine parkovitého typu. Korisť hľadá predovšetkým podľa sluchu, a to obvykle za šera a v noci. V noci bežne loví iba podľa sluchu a v lese sa pritom orientuje podľa pamäti. Korisť chytá na zemi, vo vzduchu (často plaší drobné vtáky z ich nocovísk), ale aj z vodnej hladiny. Na rozdiel od väčšiny iných naších sov je po celý rok vysoko teritoriálna, takže kolísajúcu potravnú ponuku nevyrovná jej hľadaním niekde inde, ale prechodom na iný spôsob lovu a iný typ potravy. Sova obyčajná je veľmi univerzálny predátor.
Korisť pozostáva najmä z drobných hlodavcov a vtákov. Lokálne alebo dočasne môžu byť v jej potrave hojné aj žaby, hmyz alebo dážďovky. Sova obyčajná je našou jedinou sovou, ktorá sa pravidelne živí aj žabami. Potravné spektrum je celkovo veľmi premenlivé.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 2500 - 3000 hniezdnych párov. Z faktorov ohrozenia je možné spomenúť ťažbu drevnej hmoty v starých listnatých porastoch, v ktorých je kvalitná ponuka dutín.
V mladších porastoch s nedostatkom dutín je vhodné umiestňovať hniezdne búdky s pôdorysom asi 30 x 40 cm, výška 40 cm, hore s otvorom širokým asi 15 cm. Búdku je potrebné umiestniť vysoko na strom.
Foto: Karol Šotnár