Kaňa močiarna
Kaňa močiarna (Circus aeruginosus)
Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku
Obýva veľmi veľký areál od severnej Afriky, cez Európu, Áziu až po Novú Guineu, Austráliu a Nový Zéland. V Európe chýba na väčšine územia Veľkej Británie a v Írsku, ďalej na Islande, vo väčšine Škandinávie, okrem južného Švédska a južného Fínska. Je málo početná alebo úplne chýba v mnohých oblastiach južnej Európy. Najvyššie počty sú v Poľsku, Ukrajine a Nemecku (približne po 6 000 párov). Na Slovensku obýva najmä južné časti v rovinách a pahorkatinách, ojedinele hniezdi aj v medzihorských kotlinách.
Poznávanie v prírode
Je u nej vyvinutý farebný pohlavný dimorfizmus. Samec Je z vrchnej strany prevažne tmavohnedý s hnedožltou hlavou a predným okrajom krídel. Ďalej od tela sú krídla sivé, okraje sú čierne. Chvost je svetlosivý. Zospodu sú krídla svetlosivé. Brucho a nohavičky sú hrdzavohnedé. Samica je tmavohnedá, len hlava a predná časť krídla sú svetložlté. Je najväčšou z našich kaní, je veľká skoro ako myšiak ale zreteľne štíhlejšia. Dosahuje rozpätie krídel 115-130 cm a hmotnosť 450-750 g. Väčšinou lieta typickým kolísavým letom nízko ponad zem. Krídla pritom drží zdvihnuté šikmo nahor.
Prostredie
Tak ako všetky kane obýva otvorenú krajinu nížin. Je najviac viazaná na vodu, hniezdi nad vodou v trsti na okrajoch rybníkov, mŕtvych ramien, v mokradiach s porastami trsti, pálky alebo ostríc, zriedkavo aj na nízkych kríkoch. Výnimočne hniezdi aj na poliach v repke alebo v obilí.
Ťah
Je sťahovavá, zimuje v Afrike, časť populácie však aj juhozápadnej Európe. Zhromažďovanie do kŕdľov pred odletom spadá už do druhej polovice augusta, odlietajú však väčšinou až v septembri. Výnimočne môže na našom území prezimovať. Na hniezdiská sa vracia koncom marca a začiatkom apríla.
Rozmnožovanie
Väčšinou hniezdi jednotlivo, na vhodných lokalitách má však silnú tendenciu vytvárať malé kolónie. V takýchto kolóniách môže byť vzdialenosť hniezd aj iba niekoľko desiatok metrov. Hniezda sú najčastejšie v poraste minuloročnej trsti na polámaných steblách, niekedy teda aj priamo nad vodou. Často sú však aj v obilí alebo veľmi zriedkavo aj na nízkych kríkoch blízko vody. 3-6 vajíčok znáša samica v druhej polovici apríla až začiatkom mája s odstupom 2-3 dní. Inkubácia trvá 31-34 dní, začína od znesenia prvého vajca a samec sa na nej nepodieľa. Mláďatá kŕmi iba samica, ktorej nosí potravu samec. Medzi mláďatami na hniezde sú nápadné vekové rozdiely. Vo veku 4-5 týždňov sa už mláďatá pohybujú v okolí hniezda, prvé lety absolvujú asi o 10 dní neskôr. Ešte niekoľko týždňov po vyletení ich samica kŕmi.
Potrava
Hlavnú časť jej potravy tvoria malé hlodavce a menšie vodné vtáky a ich mláďatá, menej aj obojživelníky, ryby a hmyz. V čase kulminácie početnosti hraboša poľného je tento výrazne dominujúcou potravou.
Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana
Kaňa močiarna je u nás už v južných oblastiach pomerne bežným druhom a jej početnosť má už dlhšiu dobu mierne vzrastajúcu tendenciu, v súčasnosti dosahuje 500-600 párov. Postupne sa údoliami riek a kotlinami šíri na sever. V súčasnosti ju nemusíme považovať za ohrozený druh. Lokálne na ňu však môže veľmi negatívne pôsobiť likvidácia mokradí, používanie pesticídov, najmä rodenticídov, odstrel. Časť hniezd je zničená pri poľnohospodárskych prácach na poliach.
Použitá literatúra:
- Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
- del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
- Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
- Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
- Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
- Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
- Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.
Foto: Ján Svetlík