Havran čierny alebo havran poľný (Corvus frugilegus)

Rozšírenie

Európa a Ázia.

Početnosť a rozšírenie u nás

Počet hniezdiacich párov 9500 - 16 500, počet zimujúcich jedincov 300 000 - 1 000 000. Populácia SR - mierny pokles. (vtaky.sk)

Sfarbenie

Samec a samica sú čistočierne. Na hlave, krku, pláštiku, chrbte, chvoste a spodku majú silný fialovopurpurový lesk, na hlave prechádza do modrasta a na krídlach (letkách) do zelenkasta. Holé miesto okolo zobáku je sivobelavé. Mladé majú okolo koreňa zobáku vyvinuté perie a nozdry pokryté skupinami pružného tvrdého peria so štetinovitými zástavicami. Sú celé matne čierne so slabým fialkovým leskom. Zobák a nohy sú tuho čierne. Priebeh pŕchnutia je podobný ako pri vranách. Mladým perie okolo zobáka začína vypadávať v januári nasledujúceho roku.

Veľkosť

Dĺžka zobáka 50 - 75 (60,6), krídla samca a samice 265 - 340, chvosta 151 - 219, beháka 44 - 65 mm. Váha 235 - 600 g.

Biotop

Otvorené krajiny so širokými poľami, potokmi, kanálmi a rozstrúsenými skupinami stromov, ktoré môžu nahradiť parky, cintoríny i staré stromy na krajoch dedín alebo priamo v nich. Žijú v nížinách. Do väčších výšok nevystupujú (najvyššie 639 m.n.m.). Cez zimu sa zdržiavajú, pokiaľ majú vhodný biotop, aj v kopcovitých krajoch do výšky 600 - 700 m.

Potrava

Podľa preskúmaného obsahu 1008 žalúdkov havranov zo všetkých mesiacov roka, pomer rastlinnej a živočíšnej potravy je 3,6 : 1. V zimnom období klesá tento pomer až na 12,5 : 1. V hniezdno období sa živočíšny komponent takmer vyrovná rastlinnému 1: 1,5. 

Z rastlín žerú rozličné obilniny, najmä pšenicu, jačmeň a kukuricu, málo ovos a raž. Z iných kultúrnych rastlín slnečnicu, konopné semä, tekvcie, repu. V jeseni vyhľadávajú záhrady a živia sa ovocím, ktoré ostalo na stromoch - orechy, jablká, hrušky a slivky. Za tuhých zím a najmä pri vyššej snehovej pokrývke hľadajú si potravu pri hydine, sušiarňach kukurice, hnojiskách a pod. V živočíšnej zložke potravy prevláda najmä hmyz a jeho larvy. Hlodavce žerú veľmi málo. Cez zimu sú to odpady pri zabíjačkách, z bitúnkov alebo korisť, ktorú odoberú nejakému dravcovi.

Hniezdenie

Havrany žijú v kolóniách aj ojedinele, najčastejšie na skupinách stromov (topoľov), v poli, pri potokoch, pri dedinách a mestách, v parkoch, niekedy aj na prostriedku veľkých miest (BA, KE, TT atď.). Na hniezdo nosia obaja partneri, stavia ho však samička. Vnútro býva vystlané aj machom. Počet vajec je 3 -5 (6), sú jasnejšie ako vranie, inak im podobné. Veľkosť O 35,5 - 44,7 x 25,8 - 30, váha 11,4 - 19,3 g. Vysedenie vajec a starosť samca o samičku sú také ako pri vranách. Inkubačný čas 18 - 19 dní. Výchova mláďat v hniezde 30 - 35 dní. Začiatok hniezdenia pripadá na marec až apríl, mláďatá vyletujú v druhej polovici mája a v júni. Dlho potom ich však staré ešte chovajú. Aj na poli v kŕdli mláďatá pýtajú potravu od starých.