Vtáky

Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) na Slovensku na úsvite tretieho milénia...

Rozšírenie na Slovensku

V ostatných štyridsiatich rokoch sa územie, kde sa kedysi vyskytovali lokálne populácie tetrova hlucháňa na Slovensku, značne zmenšilo. V súčasnosti prežívajú lokálne populácie v pohoriach Belianskych, Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, Malej a Veľkej Fatry, Kremnických vrchov a Slovenského rudohoria. Ďalej sa lokálne populácie vyskytujú na Poľane, Muránskej planine, Branisku, v Chočskom pohorí, Levočskom pohorí, Spišskej Magure, Oravskej Magure, na Babej hore, Piľsku a v Slovenských Beskydách. Na slovenskej strane Moravskosliezskych Beskýd, v pohorí Javorníka, na Považskom Inovci, v Strážovských vrchoch, ako aj na Vtáčniku prežívajú v súčasnosti už len „zvyšky“ kedysi početných lokálnych populácií. Zatiaľčo ešte v roku 1972 poľovnícka štatistika udávala pre územie Slovenska 3700 kohútov tetrova hlucháňa, na začiatku tohto storočia sú reálne odhady, opierajúce sa o dlhodobý výskum v pohoriach stredného Slovenska, už len na počte 500 – 600 kohútov a rovnaký počet sliepok!

Výsledky dvadsaťročného výskumu populačnej dynamiky tetrova hlucháňa na 43 tokaniskách v pohoriach stredného Slovenska ukazujú značný (>50 %) pokles kohútov na jedenástich (26 %) tokaniskách, významný pokles (<50 %) na ôsmych tokaniskách (18 %). V skúmanom období vyhynuli lokálne populačné jednotky hlucháňa v okolí siedmych tokanísk (16 %). Viac-menej konštantný počet kohútov hlucháňa zostal na jedenástich tokaniskách (26 %) a nevýrazný nárast bol zaznamenaný len na šiestich tokaniskách (14 %).

Znižovanie početnosti v lokálnych populáciách hlucháňa spôsobujú viaceré negatívne faktory, pôsobiace dlhodobo v súčinnosti (strata vhodných biotopov, nevhodné spôsoby obnovy lesa, imisná záťaž životného prostredia, zvýšený predačný tlak, masová a časovo-priestorovo neusmerňovaná turistika a masový zber lesných plodov, ale aj pytliactvo).

Hniezdne prostredie a známe početnosti v podmienkach Slovenska

Tetrov hlucháň, ako typický obyvateľ palearktického boreálneho lesa, je v strednej Európe aspoň do určitej miery viazaný na klimaxové štádium lesa stredných polôh až po jeho hornú hranicu. Štúdie týkajúce sa habitatu tetrova hlucháňa zo strednej Európy zdôrazňujú význam starých, rôznorodých a viacvrstvových porastov, pričom dlhodobo konštantná štruktúra biotopu je základnou charakteristikou životného prostredia tohto vtáčieho druhu. Pralesovité porasty v štádiu rozpadu najlepšie vyhovujú ekologickým nárokom tetrova hlucháňa.

Tetrov hlucháň obýva na Slovensku predovšetkým staré ihličnaté a zmiešané lesy od nadmorskej výšky 600 m až po hornú hranicu lesa (1550 m n. m.). Optimálny biotop predstavujú prirodzené horské zmiešané lesy so smrekom obyčajným (Picea abies), jedľou bielou (Abies alba), bukom lesným (Fagus sylvatica) a javorom horským (Acer pseudoplatanus) s 60 – 70% korunovým zápojom, ako aj prirodzené smrekové lesy s vtrúseným bukom lesným (Fagus sylvatica), jarabinou vtáčou (Sorbus aucuparia) a javorom horským (Acer pseudoplatanus). Vplyv na kvalitu biotopu tetrova hlucháňa má zapojenosť porastu (optimálne 60 – 70 %), ako aj hustota stromov na jednotku plochy (zakmenenie). Na 43 monitorovaných tokaniskách v pohoriach stredného Slovenska vek hornej korunovej etáže kolísal medzi 80 – 250 rokmi, pričom hustota stromov predstavovala hodnotu 180 – 800 (výnimočne 1000) jedincov na hektár (zakmenenie 0,6 – 0,8). Lesné porasty s vyššou hustotou stromov ako 800 (výnimočne až 1000) jedincov na hektár sú pre kohúty tetrova hlucháňa nevhodné (nedokážu v nich lietať). Nie príliš hustá spodná etáž (drevinový podrast), ako aj pestrá druhová skladba vegetačného krytu (najmä bobuľonosných kríkov), predstavujú dôležité charakteristiky biotopu tetrova hlucháňa. Výskyt čučoriedky obyčajnej (Vaccinium myrtillus) a ostružiny maliny (Rubus idaeus) je dôležitý pre výskyt tohto vtáčieho druhu. Keďže v zimnom období od novembra do marca tvorí hlavnú potravnú bázu tetrova hlucháňa ihličie smreka obyčajného, prípadne jedle bielej alebo borovice lesnej či kosodreviny, v oblastiach, kde majú prežívať lokálne populačné jednotky tohto kurovitého vtáka, musia byť tieto dreviny zastúpené v zodpovedajúcom pomere. Za suboptimálne životné prostredie tetrova hlucháňa možno považovať zmenené hospodárske lesy s vekovo-priestorovou štruktúrou približujúcou sa čo najviac prírodným lesom (vek nad 80 rokov, zakmenenie 0,5 – 0,8).

Limitujúcim faktorom pre dlhodobé prežívanie lokálnych populačných jednotiek tetrova hlucháňa sú dostatočne veľké súvislé plochy vhodného biotopu (min. 50 ha), ktoré nie sú rozčlenené nevhodnými stanovišťami (lesnými porastami nezodpovedajúcimi vekovo-priestorovou štruktúrou ekologickým nárokom tetrova hlucháňa, lúkami) na vzdialenosť väčšiu ako niekoľko desiatok metrov. Najmenšia populačná jednotka, s ktorou sa musí v prípade tetrova hlucháňa uvažovať na záujmovom území v horizonte prežívania niekoľkých rokov, predstavuje súbor jedincov zúčastňujúcich sa toku na jednom tokanisku, obývajúcich minimálne 300 – 400 ha vhodného biotopu (3 – 5 kohútov a 5 – 7 sliepok). Na zachovanie populácie tohto kriticky ohrozeného vtáčieho druhu v dlhodobom horizonte je potrebné uvažovať s podporou aspoň troch-štyroch takýchto „tokaniskových“ populačných jednotiek (územie o veľkosti 900 – 1600 ha). Ak sú takéto populácie izolované nevhodnými stanovišťami na vzdialenosť 10 – 15 km, dochádza k zániku vzájomnej komunikácie medzi nimi, čo má za následok genetické oslabovanie prežívajúcich populačných jednotiek.

O početnosti tetrova hlucháňa u nás je málo údajov. V prírodných lesoch Veľkej Fatry bola zistená najvyššia hustota v jarnom aspekte v smrekovo-bukovo-jedľovom vegetačnom stupni (2,7 ind./100 ha). Oproti tomu v letnom aspekte bola zistená vyššia početnosť v prírodných lesoch smrekového vegetačného stupňa (5,2 ind./100ha).

Tetrov hlucháň je teritoriálny len počas zimných a jarných mesiacov (november – máj), pričom samce sú viac teritoriálne ako samice. Mimo tokaniska si samce v čase toku „vydržiavajú“ teritóriá v priemere okolo 20 ha. Tieto teritóriá vybiehajú klinovite z centra tokaniska do maximálnej vzdialenosti 1 km. Po oplodnení sliepky obsadzujú vlastné teritóriá do veľkosti 20 – 30 ha v rôznych vzdialenostiach od tokaniska (50 – 2000 m). Pre tetrova hlucháňa sú typické sezónne pohyby medzi jednotlivými typmi biotopu.

Výskyt a početnosť v zime

Na Slovensku je tetrov hlucháň stálym vtákom. Zimné obdobie prežívajú jedince vo svojich trvalých stanovištiach. Ako ukázali výskumy uskutočnené v prírodných lesoch vo Veľkej Fatre, počas zimných mesiacov narastá populačná hustota jedincov v smrekovom lesnom vegetačnom stupni (4,6 ind./100 ha) oproti hustote v smrekovo-bukovo-jedľovom lesnom vegetačnom stupni ( 2,3 ind./100 ha). V zimnom období preferujú jedince v rámci svojich teritórií ihličnaté partie porastov. Charakteristické rozdiely v preferencii biotopu počas zimných mesiacov vyplývajú z väčšieho počtu vhodných odpočinkových a úkrytových miest, ako aj z priaznivejších mikroklimatických pomerov (vyššia priemerná denná teplota, slabšia sila vetra v ihličnatých lesoch). Nemenej významným faktorom v tomto období je aj potravná ponuka, ako aj ochrana pred potenciálnymi predátormi. V zimnom období tvorí ihličie smreka hlavnú zložku potravy hlucháňa v pohoriach strednej Európy i Slovenska.

S končiacim sa zimným obdobím narastá postupne hustota v smrekovo-bukovo-jedľovom lesnom vegetačnom stupni, čo súvisí s pravidelnou návštevou tokanísk, ktorých prevažná väčšina je situovaná v tomto vegetačnom stupni.

Príčiny ohrozenia druhu

Vymieranie lokálnych hlucháních populačných jednotiek spôsobuje viacero negatívnych a v súčinnosti pôsobiacich činiteľov. Z komplexu negatívnych faktorov prostredia sa v Európe za hlavnú príčinu ohrozenia druhu vo všeobecnosti považuje narušenie celistvosti vhodných biotopov a ich rozčlenenie intenzívnou lesohospodárskou činnosťou. Nevhodné metódy pri obnove a pestovaní lesa (holorubný spôsob namiesto výberkového) majú za následok pestovanie porastov nevhodných pre tetrova hlucháňa, v ktorých nenachádza optimálne podmienky na prežitie. Tetrov hlucháň je schopný prežívať len v takých oblastiach, kde holoruby dosahujú maximálnu plochu do 0,5 ha, ktoré sa teda blížia veľkosťou prirodzeným vývratiskám a polomom v pralesovitých porastoch. Aplikácia veľkoplošných holorubov pôsobí ako jeden z veľmi negatívnych faktorov na životné prostredie tetrova hlucháňa (stráca sa celistvosť lesných komplexov, vhodné lesné porasty sú rozdrobené do malých plôch, ktoré nepredstavujú dostatočne veľký vhodný biotop). Globálne i lokálne znečistenie životného prostredia vplýva tiež podstatnou mierou na zhoršujúcu sa kvalitu biotopu hlucháňa a následne na zníženie pestrosti potravnej ponuky (znižuje sa druhová pestrosť bylinného podrastu a následne i hmyzích spoločenstiev). Nemalý podiel na kontinuálne znižujúcich sa populačných stavoch tetrova hlucháňa majú aj prirodzení predátori (kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, medveď hnedý, sojka škriekavá, krkavec čierny).

Návrh opatrení na ochranu druhu a biotopu

V pohoriach s výskytom lokálnych populačných jednotiek tetrova hlucháňa je potrebné zabezpečiť celistvosť vhodných biotopov. Súvislé plochy vhodných lesných komplexov musia mať minimálnu rozlohu 50 ha. V lesných porastoch s výskytom tetrova hlucháňa uprednostňovať (v závislosti od prírodných pomerov stanovišťa) výberkový alebo aspoň podrastový spôsob hospodárenia, aplikáciou ktorých sa dosahuje vhodná vekovo-priestorová štruktúra lesa, vyhovujúca vysokým ekologickým nárokom tetrova hlucháňa. V najvyššej možnej miere podporovať v porastoch prirodzenú obnovu lesa s obnovnou dobou nad 120 rokov. Pri výchovných zásahoch v húštinách, žŕďkovinách a žŕďovinách ponechať tzv. plevelné dreviny (jarabina vtáčia, jarabina mukyňa, vŕba rakyta, breza, jelša), ktoré predstavujú potravnú bázu záujmového druhu. Praktické vykonávanie manažmentu lesných porastov je rušivým faktorom počas reprodukčného obdobia tetrova hlucháňa. Lesohospodárske zásahy v lesných porastoch, v ktorých sú situované tokaniská (hrebeňovité partie), by mali byť počas toku a vodenia chúlostivých mláďat vylúčené (marec – júl) alebo minimalizované na čo najmenšiu mieru.

Akékoľvek ľudské aktivity (turistika, cykloturistika, bežecké lyžovanie) v oblastiach výskytu tohto kriticky ohrozeného druhu časovo-priestorovo limitovať so zreteľom na jeho ročný cyklus.

Celoročný monitoring a na únosnej miere udržovanie populácií predátorov tetrova hlucháňa, ktorých negatívny vplyv na prežívanie lokálnych populačných jednotiek je známy (kuna lesná a skalná, líška hrdzavá, diviak lesný, medveď hnedý, sojka škriekavá, krkavec čierny).

Veľmi dôležitou úlohou zostáva znižovanie imisnej záťaže lesných porastov, aby sme zachovali optimálne alebo aspoň suboptimálne životné prostredie tetrova hlucháňa pokiaľ možno na čo najväčšom území Slovenska.