Kačica divá
Kačica divá
| kačica divá | |
 Samec |
|
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 |
|
| Vedecký názov | |
| Anas platyrhynchos Linnaeus, 1758 |
|
| Synonymá | |
| kačica veľká
|
|
██ Hniezdiaca, výskyt v letnom období ██ Hniezdiaca, celoročný výskyt ██ Migrujúca ██ Nehniezdiaca ██ Na potuľkách (závislosť na sezóne nejasná) ██ Introdukovaná, závislosť na sezóne nejasná ██ Pravdepodobne introdukovaná, závislosť na sezóne nejasná ██ Pravdepodobne vyhynutá a introdukovaná |
|
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Kačica divá alebo kačica veľká (lat. Anas platyrhynchos) je zúbkozobec z čeľade kačicovité (Anatidae). Kačica divá je najčastejšie a najďalej rozšírený druh kačice. Vyskytuje sa na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až do Severnej Ameriky. Na Novom Zélande je dovezená a skrížená s domácou Anas superciliosa. V mnohých mestách sa vyskytujú kačice divé, ktoré sú skrížené s kačicou domácou a vyznačujú sa odlišným sfarbením. Je to najbežnejšia kačica Európy a hniezdi aj nad 2 000 m n. m..
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kačica divá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia má stúpajúci trend, populácia v Európe je stabilná, v severnej Amerike za posledných 40 rokov výrazne zrástli stavy a to o 99,3%. V roku 2015 boli hodnoty početnosti o 51% nad hodnotou dlhodobého priemeru (roky 1955 – 2014).
Opis
Kačica divá váži 850 až 1400 gramov. Jej dĺžka je približne 58 cm (51 – 62 cm) a jej rozpätie krídel až 81 – 98 cm a dokáže letieť maximálnou rýchlosťou 110 km za hodinu.
Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku, zobák je zelenožltý. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo modrý bielo lemovaný pás. Konce chvosta sú kučeravé. V časovom období medzi júlom a augustom je operenie samčeka zameniteľne podobné sfarbeniu samičky. Sfarbenie zobáka (naďalej značne žltý zobák samčeka a v protiklade tmavo sivý až hnedý zobák samičky), ligotavejšie "zrkadlo" na krídle, tmavší vrch hlavy a hnedšia hruď poskytujú dobré rozpoznávacie znaky.
Samec sa v čase rozmnožovania ozýva vysokým pískavým "jip-jip" a tichým nosovým zvukom "rääb-räb-räb-räb" pripomínajúcim žaby.. Samica hlasno kváka "wäk-wäk-wäk".
Výskyt a stav na Slovensku
Na Slovensku je jeden z najrozšírenejších hniezdičov a zimujúcich druhov. Najvyššie položené hniezdiská boli zistené na Nižnom Temnosmrečinskom plese 1 677 m n. m. a Veľkom Roháčskom plese 1 562 m n. m..
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 12000 – 20000, zimujúcich jedincov 60000 – 120000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny. Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 13000 – 20000 párov, zimujúcich jedincov 80000 – 110000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) bol stabilný, dlhodobý trend bol klesajúci. V roku 2014 LC - menej dotknutý.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 15000 – 22000 párov, zimujúcich jedincov 90000 – 130000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný, dlhodobý trend bol klesajúci.
Biotop
Kačica divá hniezdi na dobre zarastených brehoch a ostrovoch tečúcich či stojatých vôd a močiarov. Počas migrácie uprednostňujú veľké otvorené vodné plochy. V najväčších množstvách zimujú na veľkých vodných tokoch a rozsiahlych nezamrznutých vodných plochách.
Rozmnožovanie
Obdobie párenia je na jar. Párenie prebieha podľa komplikovaného rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype. Samičky sedia na vajciach raz do roka. Na 7 až 11 (výnimočne aj 20) vajciach sedí 25 až 28 dní. Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom (špicatý zub na konci zobáka) spraví dieru do vápennej škrupiny a keď sa dostane von, zostane vyčerpané ležať. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka. Táto forma interakcie učenia a vrodeného správania je u druhov so starostlivosťou o mláďatá rozhodujúcou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Odlišuje sa predovšetkým dvoma zvláštnosťami od iných druhov učenia: po prvé – je nevratné a po druhé – učenie je obmedzené na citlivú fázu (kritickú periódu). Po ôsmich týždňoch vedia kačice lietať. Kačica dáva pozor na mláďatá 50 až 60 dní.
Potrava
Potrava kačice divej pozostáva prevažne z rastlinných látok. Má rada semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. K potravinovému spektru patrí ale aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, malé ryby, žaby, červíky, a dokonca myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy. Na kŕmnych miestach žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad. Pri hľadaní potravy a v nebezpečenstve sa kačice ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Potrava sa tu zachytáva.
Ochrana
Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 230 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).