Vtáky

Sokol sťahovavý (Falco peregrinus)

Rozšírenie vo svete, v Európe a na Slovensku

Kozmopolitný druh. Obýva všetky kontinenty okrem Antarktídy. Na každom kontinente sú oblasti, kde nežije, napr. veľká časť južnej Ameriky, Nový Zéland, v Európe napr. Island, západné Francúzsko atď. V Európe sú najvyššie početnosti v Španielsku, Veľkej Británii, Francúzsku, Rusku a Taliansku. Na Slovensku obýva predovšetkým pohoria Karpát.

Poznávanie v prírode

Sokol sťahovavý je nezameniteľný druh s typickým tmavosivým sfarbením vrchnej časti tela a výrazným fúzom. Brušná strana je svetlá s kvapkovitými škvrnami na prsiach a priečnym pruhovaním na bruchu. Chvost je hnedosivý s niekoľkými tmavými pásmi. Samica je zreteľne väčšia než samec. Ten dosahuje hmotnosť 550-700 g, samica 900-1100 g, rozpätie krídel je 100-110 cm. Krídla sú stredne dlhé a špicaté, chvost je pomerne krátky, ku koncu zúžený. Sokol sťahovavý je najrýchlejšie lietajúcim vtákom na svete.

Prostredie

Hniezdi zväčša v pohoriach nie veľmi ďaleko od otvorenej krajiny, kde loví. Hniezdi od nižších až po vysoké pohoria. U nás sa vyhýba len najvyšším pohoriam (nad hornou hranicou lesa nehniezdi) a rozsiahlym nížinám. V niektorých krajinách hniezdi časť populácie aj v mestách na budovách. Je možné prilákať ho búdkami aj na stĺpy vedenia elektrického prúdu.

Ťah

Väčšina našich vtákov je stálych a zostávajú na hniezdisku aj v zime, časť je asi potulných, odletujú v zime na vzdialenosť niekoľkých desiatok kilometrov od hniezdiska. Zimujú u nás jedince severských populácií.

Rozmnožovanie

Nepravý tok môže prebiehať už v jesenných mesiacoch. Na hniezdiská sa vracajú v priebehu januára a februára. Už vo februári začínajú obhajovať hniezdne teritóriá a predvádzať svadobné lety. Páry sú pravdepodobne stále. Hniezdi takmer vždy na skalách, len zriedkavo aj na stromoch. Vlastné hniezdo nestavia, obsadzuje hniezda po iných vtákoch alebo mu postačí holý podklad. 2-4 vajíčka znáša samička koncom marca a v prvej polovici apríla. Inkubácia trvá okolo 30 dní. Na vajciach sedí samica, samec ju kŕmi alebo ju môže aj na krátko vystriedať. Prvé tri týždne po vyliahnutí mláďat ostáva samica na hniezde alebo v jeho blízkosti, v tomto období loví všetku potravu samec. Neskôr loví aj samica. Mláďatá ostávajú na hniezde 35-40 dní, ale ešte štyri týždne po vyletení sú kŕmené rodičmi v jeho blízkosti. Rodina opúšťa hniezdisko v druhej polovici júla až v auguste a pravdepodobne krátko potom sa rozpadá.

Potrava

Živí sa najmä vtákmi, ktoré chytá za letu. Útočí zväčša vo väčších výškach. Výšku využíva na dosiahnutie veľkej rýchlosti. Má dlhé nohy, ktoré mu umožňujú absorbovať náraz pri zrážke s korisťou.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Populácia sokola sťahovavého prešla na Slovensku v posledných desaťročiach zložitým vývojom. Je pre človeka mementom, kam až môže viesť neúmerný tlak na prírodu a jej zložky, zároveň je v nej aj kus nádeje, že dlhodobá ochrana môže mať na populácie výrazný priaznivý vplyv.

Sokol sťahovavý dosahoval na našom území v päťdesiatych rokoch početnosť minimálne 40 párov. V priebehu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov došlo k ubúdaniu párov až úplnému vymretiu druhu na Slovensku. Tento trend bol celoeurópsky až celosvetový a všade bol podobne dramatický.

Medzi príčiny, ktoré spôsobili vymieranie druhu patrí intoxikácia polychlórovanými uhľovodíkovými pesticídmi (najškodlivejšie sa ukázalo byť DDT). Tieto látky zasahujú do metabolizmu vápnika a spôsobujú znižovanie hrúbky škrupín na znášaných vajíčkach. Tak sa stávalo, že vajíčka náhodne praskali pod sediacou samicou ešte pred ukončením vývinu zárodku. Ďalej spôsobujú zníženie plodnosti sokolov. V tomto období bolo na hniezdach nachádzaných veľa neoplodnených vajíčok, často z celej znášky nebolo plodné ani jedno vajíčko. Zvyšky pesticídov sú rozpustné v tukoch a preto sa výrazne kumulujú v tukových tkanivách. Dravec sa môže akútne otráviť, prípadne môže uhynúť na následky chronickej otravy, alebo môže uhynúť v čase potravnej núdze, keď siahne na svoje tukové zásoby. Na ich úbytku sa podieľalo aj priame prenasledovanie človekom. Sem môžeme zahrnúť voľakedy veľmi populárne zbieranie vajíčok, ďalej odstrely vtákov a najmä vyberanie hniezd za účelom chovania vtákov v zajatí a sokoliarskeho výcviku.

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa začal sokol sťahovavý vracať na Slovensko a postupne boli objavované ďalšie a ďalšie lokality hniezdenia. Podstatný vplyv malo zakázanie používania viacerých nebezpečných pesticídov ešte v sedemdesiatych rokoch. Druh sa šíril od západu, kde (napr. v Nemecku) prebiehali už dlhšiu dobu programy na jeho záchranu. Bez významu nebolo ani postupné sprísňovanie podmienok ochrany v rôznych krajinách Európy v tomto období. S objavovaním sa sokolov sa aj u nás rozbehli aktivity na podporu našej maličkej divožijúcej populácie. V zajatí boli odchovávané mláďatá a tie boli pridávané do hniezd v prírode za účelom zvýšenia prirodzenej úspešnosti hniezdenia alebo boli vypúšťané metódou voľného letu. Prvé hniezda boli strážené, aby sa zamedzilo ich vykradnutiu. V súčasnosti sokol sťahovavý dosahuje početnosť takmer na úrovni spred jeho ústupom. Momentálne sú najvážnejšími negatívnymi faktormi vyberanie hniezd, odstrely, úhyny na 22 kV stĺpoch elektrického vedenia a vyrušovanie počas hniezdenia.

Použitá literatúra:

• Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava, 688 pp.
• del Hoyo J., Elliot A. & Sargatal (eds.), 1994: Handbook of the Birds of the World, Vol. 2: New World Vultures to Guineafowl. Lynx Edicions, Barcelona.
• Ferianc O., 1977: Vtáky Slovenska 1. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
• Hagemeijer W. J. M., Blair M. J. (editors), 1997: The EBCC atlas of european breeding birds – their distribution and abundance. T and AD Poyser, London.
• Hudec K., Černý W. (eds.), 1977: Fauna ČSSR- Ptáci 2. Academia, Praha, 893 pp.
• Mebs T., 2004: Dravci Evropy. Víkend, Český Tešín.245 pp.
• Atlas hnízdního rozšíření ptáků v ČSSR 1973/77. Academia, Praha.

Foto: Jozef Chavko