Vtáky

Rozšírenie vo svete a v Európe

Arktický typ rozšírenia s cirkumpolárnym areálom v tundrách. Na severe zasahuje až do najsevernejších miest. Rozšírenie a kolísanie je silne závislé na výskyte hlavnej potravy, lumíkov.

Hniezdna populácia v severských štátoch: Island - nad 5 párov, Nórsko - približne 50 párov, Švédsko 1 - 50 párov, Fínsko - približne 100 párov, Rusko - približne 1000 párov.

Poznávanie v prírode

Veľká, nápadne biela sova vo väčšine šatov. Oči má žlté. Lieta energicky, krídla majú pomerne kratšiu pažnú časť. Adultný samec je čisto biely (okrem niekoľkých roztrúsených drobných tmavých bodiek). Dospelá samica je biela s tmavými bodkami na temene, zospodu je tmavo priečne prúžkovaná (okrem bieleho stredu hrudi) a na chrbte a ramenách má tmavú lastúrovitú kresbu. Letky a krídelné krovky má riedko tmavo prúžkované na tmavom podklade.

Prostredie

Otvorená bezlesná krajina, najmä tundry v rovinách i v horách. V mimo hniezdnom období sú to lesostepi, bažiny, polia.

Ťah

Stály a prelietavý vták, sčasti pravidelne tiahnuci zo severských hniezdisk do južnej Škandinávie a Pobaltia. Avšak známe sú aj svojimi nepravidelnými potulkami a zmenami hniezdisk o viac ako 1000 km.

Pri týchto potulkách sa môžu jednotliví vtáci počas zimy dostať až do južnej Európy.

Rozmnožovanie

Tok začína začiatkom apríla. Hniezdo je tvorené malou jamkou na miernej vyvýšenine na zemi vo vegetácii. Znáška je tvorená 7 - 9 vajcami, ktoré sú kladené spravidla v máji a v júni. Hniezdi jeden krát do roka. Tvar vajec je guľatý, farba je biela, slabo lesklá. Znášané sú v dvojdňových intervaloch a samica začína na znáške sedieť už od prvého vajca. Počas sedenia na znáške ju kŕmi samec. Doba sedenia na vajciach je 30 - 33 dní. Mláďatá sa liahnu postupne, hniezdo opúšťajú vo veku 18 - 28 dní a letu schopné sú vo veku 43 - 50 dní.

Potrava

Potravu tvoria cicavce do veľkosti zajaca a vtáci do veľkosti husi. V čase hniezdenia tvoria potravu takmer výlučne lumíky. Potravu loví aj počas dňa. Jej teritórium je veľmi rozľahlé a neraz nosí potravu aj zo vzdialenosti 10 km od hniezda.

Na miestach premnoženia lumíkov sa zhromažďuje množstvo beláň tundrových, a keď stavy lumíkov poklesnú, odtiahnu aj sovy, príp. aj prerušia hniezdenie.

Lovia tak, že striehnu z vyvýšeného miesta alebo korisť hľadajú počas nízkeho priameho letu. Niekedy sa vznášajú trepotavým letom nad jedným miestom.

Výskyt na Slovensku

Tento druh sovy na Slovensku nehniezdi, ale bola tu zaznamenaná ako migrant. Na Slovensko zaletuje veľmi vzácne.

Doposiaľ existuje o jej výskyte na našom území 12 údajov:

Použitá literatúra - sovy

• Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
• Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
• Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
• Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
• Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
• Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
• Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
• Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
• Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
• Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
• Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
• Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
• Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Foto: Stanislav Harvančík