Kukučka jarabá
Slovensky: Kukučka jarabá
Latinsky: Cuculus canorus
Skupina biotopov
- lesné, vodné
Výskyt počas roka:
Aktivita počas dňa:
Ochrana:
Vták otvorenej krajiny, vyskytuje sa vo všetkých možných biotopoch okrem husto zastavaných oblastí. Obýva lesíky, okraje listnatých a miešaných lesov, remízky, háje a okraje rybníkov, pasienky so skupinami stromov a vystupuje až do výšky 1 500 m. Samička znáša vajíčka do hniezd iných vtákov. V nížinách uprednostňuje najmä hniezda trsteniarika škriekavého. Je sťahovavá, prilieta v druhej polovici apríla až v máji.
Ako hniezdny parazit si nestavia hniezdo, ale z hniezda hostiteľa odstráni jedno vajce a nahradí ho svojím, ktoré vzhľadom pripomína hostiteľské. Vajce do hniezda neznáša, ale vkladá v zobáku, keď partner odláka budúcich pestúnov. Takto využíva kukučka širokú škálu druhov, od veľkosti drozda čierneho po orieška. Najbežnejšími hostiteľmi sú ľabtušky a trsteniariky, spomedzi záhradných vtákov je to napríklad červienka a vrchárka modrá. Do jedného hniezda ukladá vždy iba 1 vajce veľkosti 22 x 16 mm. Každá kukučka sa špecializuje len na jeden hostiteľský druh, ktorý je spravidla tiež hmyzožravý. Za sezónu znesie 16-22 škvrnitých vajec farebne prispôsobených vajíčkam hostiteľa. Inkubačný čas je 12 dní a starostlivosť o mláďa trvá 21-23 dní. Mláďa kukučky ostatné vajcia svojho hostiteľa vyhodí (alebo mláďatá (ak sa vyliahnu skôr) a potom má hniezdo a starostlivosť rodičov len pre seba. Jeden z najzvláštnejších pohľadov v našej prírode je veľmi veľké a hladné kukučie mláďa sediace v hniezde alebo už mimo hniezda, ktoré kŕmi pomerne malý rodič, intenzívne žiadaný o potravu. Kukučky sa tak vyznačujú niečím, čo sa javí ako zlý zvyk, ale početnosť malých vtákov nijako neohrozia.
Živia sa hmyzom, často chlpatými húsenicami. Dospelé vtáky v auguste odlietajú do zimovísk v Afrike, tohoročné vtáky o niečo neskôr.
Z diaľky pôsobí výrazne "malohlavo" a "dlhochvosto". Častejšie ju počujeme a ko vidíme, čo vďaka charakteristickému hlasu samcov považujeme za dostatočný terénny znak. Samce sedávajú na vyvýšených miestach a "kukajú" so spustenými krídlami a roztiahnutým chvostom. Samička sa ozýva často aj v noci. Koncom júna zamĺka.
mláďa kukučky (vľavo)
Vták veľkosti hrdličky (dĺžka tela je 320 mm, krídla 216 mm, chvosta pod 200 mm, okolo 172 mm). Kukučka je dlhokrídly vták s dlhým zaokrúhleným chvostom. Celé telo okrem belavej, sivo vlnkovanej spodnej časti tela je sivé. Hojným typom je hrdzavá forma samice kukučky, v zásade sú však pohlavia podobné. Podchvostové krovky sú biele, chvost je bridlicovosivý s bielymi pásmi. Mláďatá majú v zátylí bielu škvrnu. Vzhľad mladých vtákov varíruje od červenkastohnedého vrchu s tmavým pásikovaním po sivohnedú s oveľa nenápadnejším pásikovaním. Ich spodná časť je krémová, tmavšie vlnkovaná a na brade majú nápadnú bielu škvrnu.
Krídla má ostré a hrotité, nápadný dlhý chvost pripomína krahulca, s ktorým si ju možno zameniť. Krahulec má však širšie zaokrúhlenejšie krídla a krátku hlavu v letku. Hnedá forma samičky počas letu pripomína aj hnedého sokola alebo počas dňa vyplašeného lelka. Kukučka v letku má vysunutú hlavu a dlhší zobák a rovnomerný, priamy let bez plachtených úsekov.
Volanie samcov je rytmické "ku-kuk, ku-kuk...''', ktoré neskôr v sezóne nahrádza trojtónová verzia. Samice sa ozývajú hlasným, dlhým a trilkovitým až bublavým volaním, spočiatku stúpajúcim, potom klesajúcim "bi-bi-bi-bi..."..