Zoznámte sa s andulkou

Andulka, milý a veselý papagájec vlnkovaný

Papagájec vlnkovaný čiže andulka je doma najčastejšie chovaným vtáčikom. Jej povaha si každého získa. Ako andulku ubytovať, kŕmiť, ako sa o ňu starať?

Vďaka krásnemu sfarbeniu a milej a priateľskej povahe sú andulky najobľúbenejšími malými papagájmi. Pôvodné, prirodzené sfarbenie papagájcov vlnkovaných ( Psittacus undulatus ) je jasne zelené, ale dlhoročným chovom bolo vyšľachtených veľa farebných mutácií.

Andulky sa dožívajú až 14 rokov, vyžadujú teda starostlivosť a spoločnosť po dlhú dobu.

V prírode sa andulky živia semenami tráv, rady tiež zalietavajú na dozrievajúce pšeničné polia a jedálniček si spestrujú ovocím.

Základom kŕmenia tvoria špeciálne zmesi pre andulky alebo krmivo pre drobné exoty, v ktorom by nemalo chýbať proso, senegalské proso, lúpaný ovos, lesknica a semienka ľanu . 

• Nevyhnutným doplnkom je ovocie a zelenina, najmä jablká, hrušky, banány, hrozno, mrkva, šalát. Na nové čerstvé plodiny si často potrebuje dlho zvykať, ale nakoniec ich ochutná.
• Veľmi prospešné je aj zelené kŕmenie, listy púpavy, klásky skorocelu, šťaveľa i obľúbená hviezdica prostredná.
• Ako zdroj minerálov potrebujú andulky sépiovú kosť, o ktorú si navyše brúsi zobáčik. 
• V období kŕmenia mláďat chovatelia kŕmnu dávku obohacujú o vaječnú zmes a vitamíny.

Klietka by mala byť 100 cm dlhá, 80 cm vysoká a 40 cm široká. .

Základné vybavenie klietky sú bidielka z opracovaného dreva, ktoré je vhodné doplniť vetvičkami s kôrou o priemere 12-22 cm a umiestniť ich vodorovne aj šikmo v priestore klietky. 

Medzi ďalšie vybavenie patrí miska na kŕmenie, napájačka , kúpeľnička.  Andulky ocenia aj rôzne závesné hračky , povrazové hojdačky. Najvhodnejším miestom pre umiestnenie klietky v byte je obývacia izba, kde sa cez deň najviac zdržiavame, a andulka sa nebude cítiť osamotená. Nevhodná je kuchyňa kvôli škodlivým parám z varenia a prievanu (väčšinou je pootvorené okno), z ktorého môže vták ochorieť aj zomrieť. 

V priestrannej voliére, kde možno chovať aj väčší počet anduliek majú andujky priestor na prelet. Ak sú chované v menšej klietke v byte, je potrebné ich nechať preletieť po byte. 

Andulky v prírode žijú v trvalých pároch a tie sa ešte združujú v početných kŕdľoch . Samota je preto niečo, na čo absolútne nie je vybavená a ak je o samote častejšie, psychicky veľmi trpí. Naopak so svojimi ľuďmi je vo svojom živle, so všetkými sa rada porozpráva, pristáva im na hlave, nežne im oďobává ucho ... je rovnako spoločenská, ako napríklad pes. 

Na andulku je teda potrebné mať dostatok času. Ak sa obávate, že sa jej každodenne venovať môcť nebudete, nemusíte sa jej hneď vzdávať úplne - môžete si zadovážiť pár a dokonca odchovávať mladé. Andulky sa v zajatí rozmnožujú veľmi ľahko. 

Papagájec si na nové prostredie i ľudí najľahšie zvyká vo veku piatich týždňov.

• Najprv sa vzájomne spoznávajte, približujte sa pomaly, vystríhajte sa prudkých pohybov aj hlučnosti.
• Až keď andulka neprejavuje strach, môžete ju začať zvykať na ruku - najlepšie cez podávaný klások chutného prosa.
• Najdôležitejšia je trpezlivosť, andulka sa osmelí niekedy až po dlhšej dobe, záleží na individuálnej povahe.

Andulky majú rady, keď na ne ľudia hovoria. Pozorne vás počúvajú. Slová a vety potom opakujú. Dôležitá je trpezlivosť. Každý papagájec sa však nenaučí rozprávať, ale bude rád opakovať pískanie melódie. Napriek tomu na neho neprestávajte hovoriť, pretože tak najlepšie vníma vašu blízkosť a pozornosť a užíva si ju.  

Pretože andulky sú obdarené vysokou rozmnožovacou schopnosťou, svedomitý chovateľ najneskôr po treťom hniezdení hniezdnu búdku odstráni, aby nedošlo k prílišnému vyčerpaniu chovného páru. V opačnom prípade spravidla dochádza v chove k degeneračným vlastnostiam mláďat.

V zajatí ale môžu zahniezdiť kedykoľvek v priebehu roka, ak im pripravíte vhodné podmienky.

• Vo voliére či v priestrannej klietke musí mať pár anduliek hniezdnu búdku s pripravenou jamkou na hniezdenie.
• Samička asi ôsmy deň po spárení obdeň znesie štyri až šesť vajíčok. Inkubačná doba trvá 18 dní. Po vyletení mláďat (asi za 30 dní) spravidla nasleduje druhá znáška a po nej hneď tretia.
• Mladé andulky preperia za tri až štyri mesiace, kedy im narastie trvalé perie a sú pohlavne dospelé (samčekom sa sfarbí nadnozdrie do modra).  

Andulky možno vo veľkej voliére a väčšom počte chovať aj celoročne vonku. V oblastiach Austrálie, odkiaľ pochádzajú, panujú veľké horúčavy striedané v noci citeľným chladom. Teplotné rozdiely mnohokrát dosahujú až 40 ° C. Preto je organizmus andulky veľmi odolný.

Zdravé vtáky nepotrebujú vykurované priestory a môžu zostať cez zimu vo vonkajšej voliére. Časť voliéry samozrejme musí byť chránená pred snehom a vetrom, mali by mať tiež možnosť schovať sa do vnútorných, najlepšie mierne temperovaných priestorov, ak prídu silnejšie mrazy. My chováme naše andulky celoročne vonku.

Papagájec

 

papagájec vlnkovaný
Vedecká klasifikácia
[rozbaľ]
Vedecký názov
Melopsittacus undulatus Shaw, 1805
Mapa prirodzeného výskytu papagájca vlnkovaného.

Papagájec (staršie: papagájik alebo papagájovec; nesprávne [bohemizmus] andulka; lat. Melopsittacus) je rod vtákov z čeľade papagájovité. Jediným druhom tohto rodu je papagájec vlnkovaný/papagájec vlnkavý/papagájik vlnkovaný/papagájovec vlnkovaný (lat. Melopsittacus undulatus; „melopsittacus“ = spevavý papagáj + „undulatus“- vlnkovaný).

Tento rod austrálskych papagájov je najmenším zástupcom ploskochvostých papagájov (Platycercini). Je asi 18 cm veľký a váži asi 30 – 40 gramov. Rod Melopsittacus je prechodom medzi rodmi Neophema a Pezoporus.

Tento papagáj spolu s korelou chocholatou patrí medzi najrozšírenejší druh, ktorý je chovaný v domácnostiach ako rodinný miláčik.

Opis

Papagájec vlnkovaný má štíhlu postavu. Zobák má formovaný skôr do výšky. Jeho horná polovica je kolmo zahnutá do špicata a z vnútornej strany má dva zárezy. Nad zobákom sú výrazne vystupujúce nosové otvory. Tento papagáj má zašpicatené krídla, stredné dve chvostové pierka sú oproti krajným viditeľne asi o dve tretiny dlhšie. Prsty nôh papagájca vlnkovaného sú tenké a slabé.

Veľkosť

Papagájce dosahujú dĺžku asi 18 centimetrov (Joseph Forshaw dokonca udáva dĺžku 198 mm) a hmotnosť medzi 30 – 40 gramami. Krídlo papagájca má v priemere dĺžku 99,4 mm, chvost má priemernú dĺžku 101 mm.

Sfarbenie

U divo žijúceho papagájca vlnkovaného dominuje zelená a žltá farba, ktorá je zvýraznená čiernymi vlnkami a niekoľkými modro sfarbenými pierkami.

Zadnú časť temena hlavy a hornú časť chrbta a krídel má tento papagáj hnedú s čiernymi a žltými pruhmi (vlnky), ktoré sú na hlave hustejšie. Na chrbte a krídlach je toto lemovanie redšie. Spodok chrbta, kostrč, vrchné chvostové pierka a spodok tela sú výrazne zelené.

Pierka na spodku krídel sú zelené. Letky na krídlach sú žlté a svetlomodré.

Čelo papagájca, uzdička okolo olivovo sivého zobáku, hrdlo sú jasnožlté. Nozdry samčeka majú svetlomodré sfarbenie, nozdry samičky sú svetlejšie, v dobe hniezdenia a plodnosti sú slabohnedé. Dúhovka očí je biela. Žlté pierka na lícach sú zdobené modrou farbou. Na stranách krku má tento papagáj série troch čiernych škvrniek. Nohy papagájca vlnkovaného sú sivomodré.

Farebné mutácie

U papagájcov vlnkovaných sa v zajatí podarilo vyšľachtiť mnoho farebných mutácií. Všeobecne by sa dali tieto mutácie zhrnúť do štyroch základných princípov:

• Albinizmus: telo je kompletne bez farbiva (melanínu)
• Leucizmus: typ čiastočného albinizmu, keď je u papagája perie na celom tele, alebo na niektorých jeho častiach bez farbiva. Pigment sa ale vyskytuje v koži, v dúhovke.
• Dilúcia (zriedenie): farbivo v perí (melanín) je čiastočne redukované.
• Melanizmus: zvýšený obsah niektorého farbiva (melanínu) v perí.

Na základe týchto pravidiel sa vyskytujú farebné mutácie, v ktorých dominujú niektoré farby (hlavne modrá, žltá, zelená), niekedy iba niektoré farby chýbajú, prípadne ide o bieleho (leucitického), či dokonca až albionitického farebného mutanta papagájca vlnkovaného.

Životné prostredie

Papagájce vlnkované sú rozšírené prakticky po celom území Austrálie. V skupinkách, niekedy aj v obrovských kŕdloch migruje hlavne v jej vnútrozemí, nevyskytuje sa na juhozápadnom výbežku a na väčšine východného pobrežia. Hlavnou podmienkou ich výskytu je dostatok potravy a prítomnosť vodnej plochy. Obývajú dreviny, ktoré lemujú vodné toky, trávnaté plochy s menším množstvom drevnatého porastu, či otvorené pláne, na ktorých rastú rôzne kríky. Zriaďovanie pastvín, stavby vodných hrádzí rybníkov, či závlahových kanálov, budovanie areálov parkov ľuďmi pripravilo nielen pre tohto austrálskeho papagája nové životné prostredie, ktoré ho s nimi viacej zblížilo.

Papagájce sa živia semenami tráv, niektorými semenami rastlín nižšieho vzrastu, niekedy sa kŕmia aj na lánoch dozrievajúcej pšenice.

Papagájce hniezdia na juhu Austrálie od augusta do januára a na severe Austrálie od júna do septembra. Po dažďoch zahniezdia kedykoľvek. Párik papagájcov môže hniezdiť aj niekoľkokrát za sebou, no v nepriaznivých podmienkach nehniezdia aj niekoľko rokov. Znáška vajíčok môže byť od 3 do 13 vajíčok (priemer 5 – 6 ks). Inkubačná doba je 17 – 18 dní. Alan John Marshall a Vincent Serventy zistili, že mladí samčekovia tohto papagája môžu produkovať spermie už po 60 dňoch od opustenia hniezda. Rýchla reprodukčná schopnosť umožňuje týmto vtákom prežitie v drsných austrálskych podmienkach.

Papagájce vlnkované dosť intenzívne dbajú o čistotu peria, ktorá je pre ne dôležitá pri lietaní. Radi sa kúpu vo vode, niekedy po daždi aj na mokrých listoch eukalyptov a vzájomne si ich preberajú. Na eukalyptových stromoch obžierajú kôru a listy. Olej z eukalyptových listov na ne pôsobí ako stimulátor pre posilnenie ich imunitného systému a ako preventívny liek proti ochoreniam.

Chov papagájca vlnkovaného

Papagájec vlnkovaný bol prvýkrát do Európy (Anglicka) dovezený v roku 1840. Od tejto doby až do roku 1894, keď austrálska vláda vydala úplný zákaz vývozu vtáctva z kontinentu sa z tohto druhu doviezlo státisíce exemplárov, ktoré boli výhodným obchodným artiklom. Prvé poznatky o úspešnom odchove papagájca boli publikované v roku 1850. Koncom 19. storočia vznikli vo Francúzsku, Holandsku a Belgicku farmy na ktorých boli odchovy týchto vtákov. Ich cena bola spočiatku vysoká a záujem o ne ešte stúpol po tom, ako sa objavili ich ďalšie farebné mutácie.

Chov

Papagájec vlnkovaný je nenáročný odolný vták, ktorého chov je vhodný aj pre začiatočníkov. Na hniezdenie mu stačí aj klietka 40×40×100 cm. Je spoločenský, skôr začne hniezdiť, keď sú v klietke aspoň dva páry. Hniezdnych búdok v klietke by malo byť viac, ako je párov, aby pri ich obsadzovaní nedošlo k teritoriálnym sporom. Keď začne samček kŕmiť samičku a tá popri tom chodí do búdky, je to znamenie, že sa čoskoro začnú páriť.

Domáci miláčikovia

Papagájce vlnkované vďaka svojej milej, hravej povahe, nenáročnosti a peknému sfarbeniu patria medzi najobľúbenejšie chované papagáje. Sú tiež zaraďované medzi päticu najnadanejších papagájov v imitácii zvukov a teda aj ľudskej reči. Svetový rekord v počte reprodukovaných slov má na konte samček papagájca menom Puck († 1994), ktorého vlastnila Jordanová z USA. Jeho rekord s 1 728 slovami bol publikovaný vo vydaní Guinnessovej knihy rekordov z roku 1995.

Potrava

Papagájce kŕmime zmesami suchého, či naklíčeného prosa, ovsom, zeleným krmivom (púpava, pastierska kapsička), mrkvou a nedozretým obilím, ku krmivu potrebujú jemný riečny piesok a nejaký zdroj vápnika (sépiovú kosť, alebo kúsky omietky, či vajcové škrupiny). Vodu im treba dávať denne čerstvú, kúpu sa v mokrej zelenej potrave, v daždi, či jemnom postreku, priamo vo vode len výnimočne.