Vtáky

Rozšírenie vo svete a v Európe

Druh má holoarktický typ rozšírenia. Obýva väčšinu boreálnej zóny a mierneho pásma, hniezdi aj v zalesnených územiach mediteránnej a stepnej zóny.

V Eurázii je rozšírená na juh po Maroko a na východ po Japonsko. V Európe obýva rôzne, väčšinou lesnaté typy prostredia do nadmorskej výšky 2750 m n. m.

Hniezdna populácia v okolitých štátoch:

• Nemecko 20 000 - 50 000 párov,
• Rakúsko 2500- 3000 párov,
• Česko 4000 - 7000 párov,
• Poľsko 8000 - 25 000párov,
• Maďarsko 15 000 - 20 000 párov,
• Ukrajina 17 000 - 19 000 párov

v roku 1988.

Poznávanie v prírode

Menšia ako sova obyčajná. Krídla má dlhé a dosť úzke. Dlhé ušká, ktoré sú viditeľné pri toku, vzrušení, či v maskovacom pretiahnutom postoji, ale taktiež niekedy v teréne neviditeľné (počas letu a pri odpočinku). Lieta pomaly a vlnite, niekoľko veslovitých úderov krídel strieda plachtenie. Podobnosť s myšiarkou močiarnou znásobuje podobná kresba na krídlach - veľké žltobéžové pole na báze vonkajších ručných letiek.

Špičky krídel sú rovnomerne tmavo pruhované, spodok tela rovnomerne čiarkovaná, chvost je husto a nevýrazne prúžkovaný. Oči má oranžové, špičky krídel pomerne kratšie a širšie. Pohlavia sú si podobné.

Prostredie

Uprednostňuje lesnatú krajinu s otvorenými plochami, ktoré jej poskytujú bohatú potravnú ponuku. Ide predovšetkom o ihličnaté, menej listnaté lesy, skupiny stromov alebo krovinaté lesostepné biotopy. Zriedkavejšie hniezdi aj v urbánnych typoch prostredia, v blízkosti ľudských sídlisk, najmä v parkoch.

Myšiarka ušatá patrí medzi najbežnejšie sovy. V našich podmienkach hniezdi predovšetkým v nižších a stredných polohách, pričom vystupuje aj do predhorí do 800 m n. m..

Ťah

Podľa výsledkov krúžkovania sú myšiarky ušaté sčasti stálymi vtákmi, sčasti prelietavými a z menšej časti sťahovavé a k nám v zime zalietajú vtáky zo severovýchodu. V tomto období dochádza u myšiarky ušatej ku koncentráciam a na vhodných miestach, ktorými sú skupiny prdovšetkým ihličnatých stromov na nížinách a pahorkatinách alebo aj priamo v mestách a dedinách môže vytvárať až niekoľko sto-kusové kŕdle. Množstvo týchto tiahnúcich vtákov v jednotlivých rokoch silno kolíše, a v niektorých rokoch môže mať charakter invázie.

Rozmnožovanie

Za priaznivých poveternostných podmienok prebieha tok väčšinou od februára, kedy sa ozýva samec. Pri vzdušných hrách samec udiera pod telom krídlami o seba.

Hniezdo si nestavia a ani ho neupravuje. K hniezdeniu používa staré hniezda dravcov, krkavcovitých, holubov, vzácne hniezdi na zemi, v dutinách stromov alebo v umelých búdkach.

Znáška môže prebiehať od februára do mája, avšak hlavný priebeh znášky je situovaný do druhej polovice marca a začiatku apríla. Počet vajec v znáške je 5 - 6. Ich tvar je guľatý alebo mierne oválny, vajcia sú čisto biele, slabo lesklé. Znášané sú v dvojdňových intervaloch, pričom samica začína sedieť od prvého vajíčka, samec jej prináša potravu. Dĺžka sedenia na vajciach je 27 - 28 dní.

Mláďatá sa liahnu v intervaloch podľa znášania vajec a sú ešte niekoľko dní zahrievané samicou, zatiaľčo samec prináša potravu, ktorú im samica rozdeľuje.

Mláďatá opúšťajú hniezdo po 3 - 4 týždňoch a pohybujú sa vo vetvách stromov v okolí hniezda. Vzletnosť dosahujú vo veku 5 týždňov.

Pohlavne dospievajú vo veku dvoch rokov.

Potrava

Loví výhradne v nízkom lete na otvorených priestranstvách, obvykle iba v noci. Korisť vyhľadáva podľa sluchu, ktorou sú predovšetkým drobné zemné hlodavce, najmä hraboše, v menšej miere ryšavky, ale aj väčší cicavce ako lasica, chrček, potkan, krt a pod.

Taktiež to môžu byť aj obojživelníky a hmyz. Avšak hraboš poľný je v potrave myšiarky ušatej zastúpený až vyšše 90 %. V prípade potravného nedostatku sa dokáže preorientovať aj na lov drobných vtákov, a to aj chytaných vo vzduchu, pričom tu sa orientuje pomocou zraku. Podiel vtákov v potrave myšiarky ušatej sa zvyšuje najmä v blízkosti ľudských sídel.

Zloženie potravy podlieha tiež sezónnym zmenám.

Početnosť, ochranársky status, ohrozenie a ochrana

Hniezdna populácia na Slovensku je odhadovaná na 2500 - 4000 hniezdnych párov. Druh nie je u nás vážne ohrozený. Kolísanie početnosti závisí najmä od potravnej ponuky. V minulosti bol prenasledovaný. Nelegálne vystreľovanie hniezd ani dnes nie je výnimkou. Populácia utrpela aj otravami v dôsledku veľkoplošného používania pesticídov.

Pre udržanie stabilných populácií je nevyhnutné dodržiavanie platnej legislatívy, jej celoročnej ochrany a redukcia aplikácie pesticídov. Potrebné je aj zachovanie rozptýlených lesostepných hniezdnych biotopov.

Hniezdenie tohto druhu možno podporiť aj vyvešiavaním polobúdok, ktoré najmä v územiach s nedostakom vhodných hniezdnych príležitostí rady obsadzujú. Odporúčané rozmery pre hniezdnu polobúdku určenú myšiarke ušatej sú 30 x 30 x 40 cm. Búdku je vhodné umiestniť do výšky 6 - 15 m nad zemou.

Použitá literatúra - sovy

• Bejček V., Šťastný K., Hudec K., 1995: Atlas zimného rozšíření ptáků v České republice 1982 - 1985, Nakladateľstvo H&H Jinočany.
• Čaputa A., Holčík J., 1987: Atlas chránených živočíchov Slovenska. Obzor, Bratislava.
• Danko Š., Darolová A. & Krištín A. (eds.), 2002: Rozšírenie vtákov na Slovensku. Veda, vydavateľstvo SAV, Bratislava.
• Hudec K., Šťastný K., 2005: Fauna ČR, Vtáci 2/II. Academia, Praha.
• Karaska D., 2005: 5. správa Slovenskej faunistickej komisie pre ornitológiu. - Tichodroma 17: 120.
• Mlíkovský J., 1998: Potravní ekologie našich dravců a sov. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 11. Vydal 02/09 ZO ČSOP Vlašim.
• Sauer F., 2003: Vtáky polí, lesov a lúk. Ikar, Bratislava.
• Snow & Perrins, 1998: The Birds of the Western Palearctic. Volume 1, Non-passerines. Oxford University Press.
• Svensson L., Grant P., 1999: Bird guide. Harpen Collins Publisher, London.
• Tomiałojć L., Stawarczyk T., 2003: Awifauna Polski. Rozmieszczenie, liczebność i zmiany. Tom II. PTPP "pro Natura". Wroclaw
• Walasz K., 2000: Atlas ptaków zimujących Małopolski. Małopolskie Towarzystwo Ornitologiczne, Kraków.
• Walasz K., Mielczarek P., 1992: Atlas ptaków lęgovych Małopolska 1985 - 1991. Biologica Silesiae, Wroclaw
• Zasadil P., 2001: Ptačí budky a další způsoby zvyšování hnízdnich možností ptáků. Metodika Českého svazu ochránců přírody č. 20. Vydal Ústřední výkonná rada ČSOP.

Foto: Stanislav Harvančík